Výjazdy

Uhrovský hrad (1999)

A už je to tu. Idem dobyť s mojimi vikingami ďalší z okolitých vrcholov. Píše sa 3. október roku 1999, v ranných hodinách vyrážame cez Uhrovec a Žitnú do Uhrovského Podhradia. Kúsok za dedinou sme odbočili vpravo, brodom cez potôčik (pozn. pre suchonožcov-dá sa obísť), do doliny zvanej Čerešňová. Neviem podľa čoho sa tak volá, ešte som si tu žiadnu čerešňu nevšimol. Asi som nevšímavý 🙂 Lesná cesta pokračuje celou dolinou, postupne je strmšia a končí kúsok pod Uhrovským hradom. V podstate sa tu nedá zablúdiť, odbáčajú tu síce nejaké cesty, ale sú staré a nepoužívané. Na hrade sme si urobili klasickú prehliadku najskôr dolného a potom aj horného nádvoria (v inom poradí sa ta totiž nedá :-)), pozreli čo sa zase medzitým zrútilo.

Ale komín, čo som už pred troma rokmi odsúdil na zrútenie, stále stojí (on raz určite spadne, a keďže je nad vchodom len dúfam, že tam práve nikto nebude). Potom sme pokračovali úzkym skalnatým chodníkom ďalej, aby sme zišli na lesnú cestu. Po tejto peknej lesnej ceste sme vyšli takmer až na hrebeň, ale museli sme prekonať pár stoviek metrov tlačenia cez mladý hustý les (ktorý tam minule nebol!). Keďže ako obyčajne v takýchto situáciach mi všetci začali hundrať (už som si zvykol – len by sa vozili – no určite:-) tak som im sľuboval krásny zjazd (a náhodou neklamem). Popred nás prebehol statný jeleň, ale ako sa vošiel so svojím krásnym parožím pomedzi tie husté konáre netuším. Ale aspoň mali o čom rozprávať, a ešte som im trochu pomohol, keď som im povedal, že sú tu medvede. Konečne sme vyšli na hrebeň a vzápätí na Kňažinové lúky (919 m n.m.).

Tu nás čakalo milé prekvapenie. Okrem hlučnej skupinky na Toyote tu bola aj priateľka-turistka s partiou – a mali svadobné zákusky. A potom už nemali. Pri hríbiku nasledovalo fotenie a potom najkrajší zjazd aký tu asi máme. Krásna, približne dva metre široká cestička, serpentíny nasledované krátkymi rovinkami, bez hrbolov a iných nerovností- to treba zažiť. Má to jedinú chybičku – miestami hlboké lístie a jeho skryté tajomstvá. Aký je zjazd dlhý neviem, vždy zabudnem na to, že existuje nejaký computer; ale na smerovke píšu, že peší turista to prejde za dve hodiny. Na bicykloch sme to zvládli za (približne) 15 minút, odhadujem, že je to 7 km s prevýšením takmer 400 m. Tento krásny zjazd končí na Jankovom vŕšku pri hoteli (525 m n.m.). Tu sme si oddýchli, porozprávali bezprostredné zážitky a pokračovali ďalším zjazdom, teraz už však po asfaltke s nepríjemnými zátačkami. Kopec končí v obci Uhrovec (250 m n.m.), kúsok od cyklistami hojne navštevovaného pohostinstva. Keďže aj my sme boli na bicykloch, tak už nemusím pokračovať v písaní …

Uhrovský hrad
Kňažinové lúky